30 rokov od začatia prevádzky Leteckej záchrannej služby Poprad

8. decembra 1987 začala prvá etapa skúšobnej prevádzky leteckej záchrannej služby v Poprade.

V rámci overovania možností a efektívnosti leteckej záchrannej služby (LZS) vo vtedajšej Československej socialistickej republike bol Poprad tretím mestom, po Prahe a Banskej Bystrici, kde prebiehala skúšobná prevádzka. Okresné mesto pod Vysokými Tatrami bolo zvolené pre potrebu riešiť systematicky leteckú záchranu v horských oblastiach severného Slovenska, najmä vo Vysokých Tatrách.

Zabezpečením skúšobnej prevádzky LZS v stredisku Poprad bol poverený Okresný ústav národného zdravia (OÚNZ) Poprad v úzkej  spolupráci s Horskou službou Tatranského národného parku  a Horskou službou Československého zväzu telesnej výchovy. Prevádzkovateľom vrtuľníka bol podnik pre leteckú činnosť SLOVAIR  Bratislava, s výnimkou troch týždňov v auguste 1988, keď LZS vykonával vrtuľník Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra.  Vzhľadom na špecifické podmienky operačnej oblasti bol používaný vrtuľník typu Mi-8, ktorý umožnil vykonávanie záchranných akcií aj vo vysokohorskom teréne. Základňou vrtuľníka bolo letisko Poprad-Tatry.

Aby bolo možné zaistiť služby lekárov vo vrtuľníku počas celej skúšobnej prevádzky, v spolupráci s horskou službou bolo v septembri 1987 vyškolených v Poprade 10 lekárov – dobrovoľných členov HS pre nasadenie pri leteckej záchrane a v októbri 1987 absolvovalo podobné školenie aj 5 lekárov, ktorí neboli členmi HS.

Skúšobná prevádzka LZS v stredisku Poprad začala oficiálne 8. 12. 1987. V úvodný deň sa uskutočnila porada zástupcov zainteresovaných subjektov a vrtuľník Mi-8 OK-ZXP bol vybavený zdravotníckym a záchranným materiálom. 9. 12. vykonal rekognoskačný oblet vytypovaných pristávacích plôch v horách a 10. 12. transportoval prvého pacienta v rámci sekundárneho prevozu z Popradu do Košíc.

Skúšobná prevádzka prebiehala v štyroch etapách: 8. 12. – 22. 12. 1987, 18. 1. – 29. 2. 1988, 25. 7. -26. 8. 1988 a 17. 10. – 31. 12. 1988. Trvala spolu 166 dní. Bolo zaevidovaných 108 výziev na zásah, z toho bolo realizovaných 83 letov, 34 primárnych a 49 sekundárnych. Celkovo bolo nalietaných vyše 160 letových hodín. Bolo prepravených 37 postihnutých pri primárnych letoch (19 v kritickom stave) a 62 pacientov pri sekundárnych letoch (42 v kritickom stave). Cieľom sekundárnych transportov boli prevažne mestá Košice a Bratislava.

Riadiacim centrom činnosti LZS bol počas skúšobnej prevádzky Centrálny dispečing NsP Poprad, o nasadení vrtuľníka rozhodovali priamo službukonajúci dispečeri.

Posádka vrtuľníka mala trvalé stanovište v priestoroch letiskovej budovy. Spolu s posádkou boli od rána od 8:00 do západu slnka (v lete do 19:00) v pohotovosti aj dvaja leteckí záchranári HS a lekár. Tento záchranný tím bol na palube pri primárnych letoch. V prípade sekundárneho transportu bol doplnený o sestru LZS (kmeňovú sestru ARO), ktorá v pracovných dňoch bola s ostatnými členmi záchranného tímu na letisku, v mimopracovné dni mala pohotovosť mimo pracoviska. V niektorých prípadoch sa sekundárneho letu zúčastnil aj lekár – špecialista zo zdravotníckeho zariadenia, ktoré prevoz žiadalo.

V areáli NsP Poprad, ako aj pri väčšine ďalších okresných nemocníc v operačnej oblasti vrtuľníka boli zriadené, resp. vytypované pracovné plochy, na ktorých mohol vrtuľník pristáť pri transporte pacienta.

Prvé štyri etapy skúšobnej prevádzky ukázali, že Poprad je vhodným miestom pre stredisko LZS, a že vrtuľník v horskom prostredí dokáže dosiahnuť postihnutého šesť až desaťkrát rýchlejšie ako pozemná záchrana.

Od 15. 5. 1989 je v Poprade zaisťovaná LZS nepretržite až do dnešných dní. Záchranné vrtuľníky prevádzkovali SLOVAIR (Mi-2, Mi-8), Správa Tatranského národného parku (Alouette III)  a od roku 1992 Air-Transport Europe  (Mi-2, Alouette III, Ecureuil, Agusta A109K2 a Bell 429).